wackeln
Aspekto
| Tempo | Persono | Vortformo |
|---|---|---|
| As-tempo | ich | wackle |
| du | wackelst | |
| er, sie, es | wackelt | |
| Is-tempo | ich | wackelte |
| Participo 2 | gewackelt | |
| Subjunktivo 2 | ich | wackelte |
| U-modo | Ununombro | wackele |
| Multenombro | wackelt | |
| Helpa verbo | haben | |
| Ĉiuj aliaj formoj: wackeln (konjugacio) | ||
| Silabseparo |
- wa·ckeln, preterito: wa·ckel·te, participo:ge·wa·ckelt
| Elparolo |
| Signifoj |
- [1] kapotremi, svingi, svingiĝi; ekskuiĝi; iradi ekskuiĝante; forte vibri
- [2] figursence: ŝanceliĝi
- [3] pri dento: esti malfirma; lami
- [4] malfirmigi, balanciĝi
Signifoj en la germana:
- [1] (mit dem Kopf) sich hin und her neigen
- [2] bildlich: kurz vor dem Versagen oder Sturz stehen
- [3] lose sein (zum Beispiel ein Bolzen)
- [4] hin und her bewegen
| Deveno |
- mezaltgermana (14a jarcento): wacken (balanciĝi)
| Sencparencaj vortoj |
| Kontraŭvortoj |
- [1] festsitzen
| Hiponimoj |
- [1] verwackeln
| Ekzemploj |
- [1] Der Sturm war so stark, dass das Haus wackelte.
- [2] Der Präsident wackelt unter dem politischen Druck.
- [3] Der Zahn wackelt.
- [4] Wenn Du zu stark am Zahn wackelst, bricht er ab.
- [4] Er begann nervös mit dem Kopf zu wackeln.
| Esprimoj (parolturnoj) |
- Er wackelt, aber er fällt nicht.
- Da wackelt die Bude (im Sinne von: da ist was los)
| Vortfaradoj kaj vortgrupigadoj |
| Tradukoj |
| Referencoj kaj literaturo |
- [1] Germana vortaro de Jakob kaj Wilhelm Grimm (Deutsches Wörterbuch von Jacob und Wilhelm Grimm) „wackeln“.
- [1] Digitales Wörterbuch der deutschen Sprache „wackeln“
- [1]
- [1] Uni Leipzig: Wortschatz-Lexikon „wackeln“.
| En ĉi tiu kapvorto estas la referencoj ankoraŭ ne provitaj kaj al la signifoj tute ne aŭ neakurate ordonitaj. Bv. helpi, ilin plibonigi! |